Posledná možnosť objednať stromčeky, ktoré sú na objednávku 21.11.2018

Vianočné zvyky.

Adventné obdobie ľudstvo oslavuje už od 7. storočia nášho letopočtu. Začína sa 4 nedele pred Štedrým dňom a práve na Štedrý deň končí. Samotné slovíčko „advent" znamená v preklade príchod. Symbolizuje zrodenie Ježiška.

Každá nedeľa v období adventu má svoj špecifický liturgický význam. Prvá nabáda na bedlivosť, druhá je v znamení pokánia, tretia sa nesie v znamení radosti. Hoci pre advent je typická fialová farba, práve v tretiu adventnú nedeľu ju nahrádza veselšia ružová. Akoby už táto farba zvestovala a nabádala k oslavám a radosti. Štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiška. Adventné obdobie vrcholí vigíliou. V Štedrý deň napoludnie začínajú Vianoce.

Štedrý deň, Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň či Kračun sú pomenovania 24. decembra odvodené od charakteru obyčají, ktoré mali zabezpečiť zdar v budúcom roku, spokojný a blahodarný život. Štedrý deň bol začiatkom sviatkov zimného slnovratu. Podľa starých svetonázorových predstáv bol 24. december prvým dňom, počas ktorého sa uskutočňovali rôzne magické úkony. Ľudia nimi chceli ovplyvniť priebeh budúcich javov a činností. Napríklad sa verilo, že akú náladu má človek, alebo ako sa správa v tento deň, taký bude po celý rok. Ak deti boli neposlušné, budú sa tak správať aj v budúcom období. Keď napríklad gazdiná vhodila 12 jadierok z jabĺčka do vody, počet tých, ktoré zostali plávať na hladine určil, koľko bude suchých mesiacov v ďalšom roku.

Štedrý deň sa niesol v znamení príprav na štedrovečernú večeru. Muži museli od východu slnka pripraviť nové náradie na pečenie, obriadiť dobytok. Gazda ráno obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Štedrého dňa a na jeseň priniesli bohatú úrodu. Potom zamieril do maštale, kde vložil dobytku do tlám kúsok oblátky natretej cesnakom. Verilo sa, že to pomôže celý rok odháňať choroby. Neskôr prišla do maštale gazdiná, ktorá nad teľnou kravou prelomila prvý upečený koláč so želaním, aby sa kravička šťastne otelila. Rodina sa zoradila do sprievodu, na ktorého čele kráčal gazda s kadidlom v ruke. Za ním gazdiná robila cesnakom kríže na dverách a oknách domu, bránke do dvora a na vrátach maštale. Cesnaku sa údajne veľmi báli bosorky, strašidlá a zlí duchovia. Rodičov nasledovali so sviečkami deti a všetci odriekali otčenáš. Kadidlom, plamienkami sviečok a modlitbou prosili ľudia o pomoc nebeského otca. Vlastné odhodlanie odplašiť zlých duchov a odvrátiť nešťastia demonštrovala silná a súdržná rodina.

Celý deň sa držal pôst, až do východu prvých hviezd. Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady, ktoré mali rodinu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami.

Ženy zase upiecť koláče a uvariť vianočné jedlá. Od vydarenej prípravy závisela nielen štedrovečerná slávnosť, ale aj blahobyt v budúcom roku. Mnohé práce sa spájali s príkazmi či zákazmi a mágiou slova. Ľudia od nepamäti verili v čarovnú moc a magickú silu Štedrého dňa, ktorý bol najmä na vidieku bohatý na tajuplné úkony, obrady a zvyky. Celá rodina preto vstávala v tento deň zavčasu, aby si každý stihol splniť povinnosti neobyčajného sviatku. Úprava príbytku mala svoj magický charakter, čo súviselo s jeho čistotou vo sviatočné dni. Domy, domčeky, kuchyne a izby sa ozdobovali zelenou chvojinou, nad stôl sa vešal slamený stromček, ktorý postupne v priebehu druhej tretiny 20. storočia vystriedal stromček vianočný.

Zvláštna pozornosť sa venovala úprave štedrovečerného stola a tradičných vianočných jedál. Vyvrcholením Štedrého dňa bol Štedrý večer, na Slovensku považovaný za najväčší sviatok roka. Má veľa pomenovaní - Badňak, Dohviezdny večer, Kračun, Posiat hvizdny, Pôstny večer či Svätý večer. Podľa ľudových zvykov sa začínal väčšinou pri východe prvej hviezdy a jej zjavenie sa oznamovalo streľbou či zvonením zvonov. Až vtedy sa na stole zapaľovala sviečka. Tradovalo sa, že na koho plameň ukáže, ten bude o rok pri stole chýbať. Keď všetci zadržali dych a plamienok sa ani nepohol, rodine odľahlo. Okolo stola sa omotala reťaz, aby bola rodina počas roka súdržná. Súčasťou slávnostnej večere, ktorá sa začínala modlitbou, boli okrem jedál určených na tento večer aj úkony na zabezpečenie zdravia, prosperity, veštenie stavu zdravia i priebehu života na nasledujúci rok. Gazdiná potom namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním mužovi i deťom krížik na čelo. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a všetkým dal z neho kúsok. Znamenalo to, že rodinu tvorí každý jej člen, tak ako kúsky tvoria jabĺčko. Samotnú večeru otvoril gazda prípitkom, po ktorom sa jedli oplátky s medom a cesnakom, orechy, jabĺčka, hríbová, šošovicová alebo kapustová polievka s hubami a sušenými slivkami. Na vyzdobenom stole bývali placky z chlebového cesta, osúchy, pupáčiky, lekvárové cestenice, makové lokše, krupicová kaša (tiež nazývaná Ježiškova kašička),uvarený hrach, uvarená zmes sušeného ovocia tzv. vilia, peceň chleba, tvaroh, mak, pohár s medom i hrnček s mliekom. Takto prestretý stôl symbolizoval aj vďaku roľníka za dary zeme. Dnes sme večeru obohatili najmä zemiakovým šalátom a chutnou rybou pripravenou na mnoho spôsobov. Štedrá večera vyjadrovala kedysi aj vďaku roľníka za dary zeme Za posvätnú chvíľu celých Vianoc považovali ľudia oddávna Štedrú večeru, ktorá bola v minulosti i dnes výlučne rodinnou záležitosťou.

A čo symboly Vianoc...?

  

Adventný veniec

Adventný veniec patrí k najstarším symbolom Vianoc v kresťanských rodinách. Poslednú zo štyroch sviec na adventnom venci zažali v nedeľu milióny kresťanov, ktorí tak naplnili svoju intenzívnu duchovnú prípravu na vianočné sviatky. Adventný veniec patrí popri vyzdobenom stromčeku, betleheme, tradičných ozdobách a svetle sviečok k najstarším symbolom Vianoc. Prvý takýto veniec vyrezal z dreva v roku 1838 teológ Johann Henrich Wichter. Zavesil ho na dvere sirotinca, ktorého bol správcom a každý deň naň zavesil zapálenú sviečku. Pod vencom stála pokladnička,do ktorej zbožný veriaci vhadzovali vianočné milodary pre opustené deti. Dnes sa už na adventných vencoch používajú len 4 sviečky, ktoré symbolizujú práve 4 adventné nedele.

Oheň Naopak, najmladším zvykom, ktorý sprevádza Vianoce a oslavy príchodu Nového roka, patria ohňostroje, odpaľovanie svetlíc, petárd, delobuchov a iných pyrotechnických výrobkov. Do Európy priviezli ohňostroje cestovatelia a námorníci v 18. storočí z Ázie. Najmä v Japonsku, Číne, Thajsku, Laose či Vietname patria pestrofarebné ohňostroje po stáročia k neodmysliteľnej súčasti aj tej najmenšej dedinskej slávnosti. Kresťanský svet prevzal hru s ohňom, zapaľovanie svetlíc a žiarivých ohňostrojov na prelome 18. a 19. storočia v znamení hlbšieho obsahu Vianoc. Svetlo a žiara oznamujú svetu radostnú zvesť o narodení Ježiša Krista, príchod jasnej hviezdy, lúčov poznania, pravdy, viery, lásky a nádeje. Tento skrytý odkaz Ježišovho narodenia nesie v sebe aj to najmenšie svetielko kahančeka roznášané do kresťanských rodín hlásateľmi Dobrej noviny či svetlo prskavky zapálenej otcom rodiny na Štedrý večer na vyzdobenom vianočnom stromčeku.

Imelo

Imelo na štedrovečernom stole symbolizuje túžbu po šťastí pre celú rodinu. Na slávnostne prestretých štedrovečerných stoloch nebude chýbať v mnohých rodinách vetvička imela, ktorej sa od nepamäti pripisovala v ľudovom zvykosloví čarovná moc. Tradícia uctievania imela siaha do antiky. V gréckych bájach si bohyňa rastlinstva Persepona mohla zobrať vetvičku imela do podsvetia, aby jej cez zimu pripomínala krásu a životodarnú silu jej rastlinnej ríše. Keltskí kňazi, druidi, kosili imelo striebornými kosákmi a balili ho do bieleho plátna, podobne starogermánski duchovní ho zbierali zo stromov počas slávnostných a tajomných obradov. Legendy o čarovnej moci imela tiež prebrali Slovania. Jeho magickú moc posudzovali aj podľa toho, z akého stromu pochádza. Imelo z hlohu a jablone namočené do vína zaháňalo zlých duchov a strašidlá. Keď sa dalo dieťaťu pod vankúš, snívali sa mu krásne sny. Imelo z liesky znamenalo, že je nablízku poklad a prútikár, ktorý mal z neho konárik v tvare vidlice, mal zaručené šťastie pri hľadaní vody. Na Vianoce sa odporúčalo dievčatám pobozkať milého pod vetvičkou imela, aby láska vydržala po celý budúci rok. Na niektoré legendy sa zabudlo, no viera v čarovnú moc imela na vianočnom stole pretrvala stáročia. Takto prizdobený stôl symbolizuje totiž túžbu po šťastí, hojnosti, súdržnej rodine a zdraví pre všetkých jej členov. K jej naplneniu malo prispieť aj magické sviatočné imelo.

Vianočná guľa

Ak by sa v prípade vianočných dekorácií dalo hovoriť o výročiach a sviatkoch, potom by sme tento rok museli vzdať hold a poblahoželať najobľúbenejšej vianočnej ozdobe. Fúkaná guľa z jemného skla je už tak povediac babičkou. Veď sa tohto roku \"dožíva\" už svojich 117. narodenín. Výrobu gule si dal patentovať v roku 1889 Francúz Pierre Dupont. Najskôr vyrábal jednofarebné sklenené gule. Ale pretože si táto ligotavá drobnosť získala na trhu veľkú obľubu, začal krátko po jej uvedení experimentovať s farbami aj vzormi. A tak sa na vianočnej guli začali postupne objavovať kvety, hviezdičky, kresby vtákov, symboly kresťanstva a ďalšie oranmenty. Guľa bola prvá vianočná ozdoba, ktorá sa touto technikou vyrábala. Až jej modifikáciou sa začali objavovať aj ďalšie tvary. Začiatkom dvadsiateho storočia sa na trhu objavili prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky, dažďové kvapky a slzy. Najnovším trendom zdobenia vianočných stromčekov je ich výzdoba v jednej farbe a jej blízkych odtieňoch. Tomu sa prispôsobujú výrobcovia ozdôb, dodávajúci na trh jednofarebné sklenené gule od najmenších vo veľkosti čučoriedky až po gule veľké ako grapefruit v celej palete známych farieb.

Vianočné pohľadnice

Prvé blahoprajné lístky k Vianociam, predchodcovia dnešných obľúbených pohľadníc, sa objavili v roku 1841 v Škótsku. Zdobil ich nápis Príjemné sviatky a vytlačila ich tlačiareň Charlesa Drummonda v Edinburgu. Tieto pozdravy sa posielali ešte v zalepených obálkach. Myšlienku rozvinul obchodník Henry Cole z Londýna, ktorému sa nechcelo vypisovať zákazníkom a partnerom dlhé vianočné blahoprajné listy. Poprosil preto priateľa maliara Johna Hersleya, aby mu namaľoval obrázok k Vianociam. Ten dal vytlačiť na papier a vo vyzdobených obálkach ho posielal priateľom. Táto pošta sa stala hitom Vianoc 1843. Zvyk posielať k Vianociam pohľadnice čoskoro prenikol do Ruska, Francúzska, Nemecka a ďalších krajín. V druhej polovici 19. storočia sa pohľadnice posielali často vyzdobené gorálkami, kúskami pestrofarebných tkanín, perím, sklenenými črepinkami a podobne. K zasneženým krajinkám, chalúpkam a vyzdobeným vianočným stromčekom pribudli neskôr duchovné a kresťanské motívy, betlehemy, jasličky, vyobrazenia anjelov, malého Ježiša v náručí Panny Márie a podobne. Na území Slovenska sa ešte okolo roku 1900 predávali pohľadnice s textom v nemčine. Po roku 1918 ich nahradili vianočné pozdravy s českými a slovenskými nápismi, ktoré si získali veľkú obľubu verejnosti a vyhľadávali ich aj zberatelia.

Počas adventného obdobia nás čaká jeden sviatok, na ktorý sa tešia hlavne deti, a ktorý je dnes už bohužiaľ veľmi skomercializovaný - je to sviatok svätého Mikuláša, oslavovaný šiesteho decembra. Svätý Mikuláš pochádzal z Malej Ázie, dnešného Turecka. V deň, keď ho oslavujeme, dostávajú deti z mnohých krajín darčeky.

Kto to bol?

Nejestvujú žiadne historické dokumenty, ktoré by dokazovali existenciu svätého Mikuláša, a taktiež sa nevie nič určité o jeho živote, pravdepodobne bol však biskupom v meste Myra v 4. storočí n. l. Bol uväznený počas prenasledovania kresťanov za vlády cisára Diokleciána, avšak nakoniec bol prepustený, keď sa vlády ujal Konštantín Veľký a zúčastnil sa cirkevného koncilu v Nikaji v roku 325 n. l. Mikuláš mal povesť štedrého a láskavého muža, a to napomohlo vzniku legendy o zázrakoch, ktoré vykonal pre chudobných a nešťastných. Hovorilo sa, že dal veno v zlate trom dievčatám, ktoré boli také chudobné, že by sa inak nemohli vydať a museli by si zarábať na živobytie prostitúciou. Taktiež vraj oživil tri deti, ktoré nejaký mäsiar zabil a naložil do suda. V stredoveku sa uctievanie svätého Mikuláša rozšírilo po celej Európe. Stal sa svätým patrónom Ruska a Grécka, bol tiež patrónom dobročinných bratstiev a spolkov, rovnako aj patrónom detí, námorníkov, nevydatých dievčat, obchodníkov i majiteľov záložní. 
Mikulášove zázraky radi zobrazovali stredovekí umelci, inšpirovali sa nimi aj liturgické hry. Po príchode reformácie prestal byť Mikuláš uctievaný v západnej Európe, výnimkou sa stalo Holandsko, kde jeho legenda prežila v podobe tzv. Sinterkaasa, čo je holandský variant svätého Mikuláša. Z tejto tradície, ktorú so sebou Holanďania priniesli do Ameriky vznikol dnešný americký Santa Claus a legenda o milom starom mužovi, ktorý trestá zlé deti a dobrým nosí darčeky.

V Európe sa počas storočí vytvoril obraz svätého Mikuláša ako milej figúry, ktorá deti obdarúva. Nemali by sme ale zabudnúť, že sviatok svätého Mikuláša nie je len dôvodom, aby sme naším deťom kupovali tony sladkostí, ale mali by sme si pripomenúť Mikuláša, ktorý sa darmi snažil pomáhať a spríjemňovať život ľuďom okolo seba. Pokúsme sa teda pozerať sa aj na advent cez duchovno a nie cez materiálno.

Obdobie adventu, alebo predvianočné obdobie je plné rôznych aktivít a neodmysliteľných drobností, ktoré dotvárajú slávnostnú atmosféru. Všetci premýšľame nad darčekmi pre rodinu a priateľov, plánujeme si upratovanie, nákupy a pečenie. Nostalgicky myslíme na tradičné rodinné pečenie, na lahodné vône, ktoré zaplnia celý dom. Listujeme v receptoch našich mám, alebo babičiek, trávime hodiny plánovaním všetkých dobrôt, ktoré je treba pripraviť a snažíme sa potlačiť myšlienku na diéty po novom roku. Vianoce sú časom radostí a veselostí. Deti ich milujú. A či to chceme alebo nechceme priznať, tak my dospelí vlastne tiež. Vôňa pečiva, ryba, kapustnica, vianočný stromček. To sú klasické Vianoce, ako ich pozná väčšina z nás. Nie je to však rovnaké všade na svete.

Vo Veľkej Británii by ste napríklad márne hľadali darčeky pod stromčekom. Nadeľuje sa do veľkých ponožiek. K britským Vianociam neodmysliteľne patrí špeciálny vianočný program kráľovskej rodiny. Patrí zaručene k najsledovanejším programom v tejto krajine a peoplemetre pri ňom doslova praskajú. Na vianočnej tabuli vo Veľkej Británii nesmie chýbať pečená morka a slivkový puding. Len o kúsok vedľa - v Írsku - sa na Štedrý deň dávajú do okien zapálené sviečky. Írsko týmto zvykom víta svätú rodinu. Vo Francúzsku zasa nosí deťom darčeky Pere Noel. Ten ich najčastejšie necháva v topánkach, ktoré sú starostlivo pripravené pred kozubom. 

Vianoce v Severnej Amerike neprehliadnete. Vianočné stromčeky, adventné vence, veľa svetiel a vianočných dekorácií - to všetko neodmysliteľne patrí k Vianociam v USA a Kanade. Dobrým zvykom je týždeň pred Vianocami napísať Santa Clausovi a prezradiť mu svoje tajné priania. Jeden nikdy nevie, možno to tento rok nebude márne. Tak ako vidíme v amerických vianočných filmoch, obchody sú plné Santov, ktorí pozorne počúvajú každé detské želanie. Pošty sú preplnené pohľadnicami. Darčeky sa nerozbaľujú na Štedrý večer ale až 25. decembra ráno. Nečudujte sa, že práve v tento deň deti vstávajú veľmi skoro. Na tradičnom americkom štedrovečernom stole nechýba pečená morka, zemiaková kaša, čučoriedková omáčka. Ako dezert sa obvykle podáva slivkový puding, tekvicový koláč, alebo ovocné koláčiky. Najznámejším nápojom je vaječný punč.

Tak by sa dali charakterizovať typické americké Vianoce. Existuje tu však jedno veľké ALE... Množstvo etnických skupín a komunít, ktoré sa v týchto krajinách nachádzajú ovplyvnilo aj Vianoce. Preto by sme v Spojených štátoch našli aj také vianočné zvyky, ktoré sa u nás nikdy neobjavili. Napríklad niektorí Afroameričania skombinovali Vianoce so sviatkom - Kwanzaa, ktorý trvá od 26. decembra až do 1. januára. Počas týchto 7 dní rodina každý deň zapaľuje jednu zo 7 sviečok, z ktorých každá symbolizuje princíp harmonického života, ako je napr. tvorivosť, vernosť, či svornosť. 

Nebude prekvapením, že Vianoce v Mexiku sa vymykajú z bežného rámca nášho chápania. V Mexiku má zvláštny význam obdobie nazývané ako posadas, ktoré trvá 9 dní pred samotnými sviatkami. Posadas sa dá voľne preložiť ako prístrešie. Je symbolom putovania svätej rodiny po Betleheme. Až po skončení tejto púte, teda na Vianoce, môžu Mexičania slobodne oslavovať.

Deti milujú vianočnú hru pinata. Pinata je papierový alebo hlinený panák, ktorý môže mať podobu zvieraťa, škriatka, či hviezdy a je naplnený cukríkmi a drobnými darčekmi. Je zavesený zo stropu a úlohou dieťaťa je zasiahnuť ho a rozbiť so zaviazanými očami. Ak sa to niektorému z detí podarí, všetky jeho poklady sa vysypú na zem a potom je len na účastníkoch hry, aby pre seba ukoristili čo najviac.

Vo Venezuele je dobrým zvykom po skončení polnočnej omše absolvovať druhú večeru. Hallacas je typickým pokrmom - pozostáva z placky z kukuričnej múky, hovädzieho, bravčového a kuracieho mäsa a samozrejme mnohých druhov korenín. 

V Austrálii a Oceánii sa Vianoce oslavujú v lete. Preto nie je ničím nezvyčajným osláviť v tejto krajine Vianoce piknikom na pláži. Aj naším deťom by sa určite páčili 6 týždňové vianočné prázdniny. Napriek tomu, že po snehu nie je ani stopa, niektoré zvyky sú podobné ako v Európe. Aj v Austrálii koledujú, majú Santa Clausa, pečú morku a majú slivkový puding rovnako ako Angličania. 

V Ázii žije pomerne málo kresťanov, a preto Vianoce nie sú v týchto krajinách tak rozšírené. V tých oblastiach, kde Vianoce oslavujú, prevzali obyvatelia väčšinu zvykov od svojich západných susedov. Napríklad v Japonsku sú kresťania síce minoritou, no Vianoce sa Japoncom tak zapáčili, že ich môžete vidieť doslova všade. Svetlá, vianočná výzdoba, darčeky, dokonca aj vianočné stromčeky a Santa Claus vo vybraných obchodoch... Ešte väčšou raritou než v Ázii sú však Vianoce v Afrike. V Afrike sú len malé skupiny kresťanov, väčšinou pozostatky misionárskeho snaženia. Ich Vianoce sa v podstate nelíšia od klasických európskych.

Čo teda povedať na záver. Vianoce sú len raz v roku tak si ich užívajme naplno s dobrou náladou a blízkymi ľuďmi ktorý nás obklopujú. Nezabudnite, že vianočnú atmosféru vám nespravia len plné taniere...

Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac info